Ahojte přátelé,

ako sa máte? Aj vás toto počasie tak demotivuje? Mňa rozhodne áno. Čo je ale na tomto počasí ešte horšie je to, že je to perfektný čas na to, aby sa na perách vytvoril opar. Poznáte to? Ja veľmi dobre. Opar mám pomaly každý druhý týždeň a už ma to fakt prestáva baviť. Respektíve prestávalo. Narazila som totiž na novinku, ktorá mi zachránila dá sa povedať život. 

 Ahojte, 

ako sa dnes máte? Aj vám už celé toto obdobie začína liezť na nervy? Mne teda áno, a preto som rada, že som mala možnosť vyskúšať super slnečné okuliare, ktoré mi pripomínajú, že leto sa blíži. Dúfam, že v lete ich budem môcť zobrať niekam kde ich niekto uvidí keďže situácia je taká aká je.

 Ahojte,

v prvom rade by som vám všetkým zapriala šťastný nový rok. Nech je plný šťastia, lásky a pohody. Prajem vám, nech sme k sebe všetci milí a zhovievaví v tomto neľahkom čase. 

Dnes máme viacerí voľno a tak som si pre vás pripravila článok o produktoch, ktoré sa ku mne pred časom dostali a po malej chvíľke si získali moje srdce a dostali pomenovanie zázraky. 

 Ahojte,

v dnešný sychravý predvianočný a môj posledný voľný deň som sa rozhodla, že vám tu ukážem aký krásny diár Srdce ženy si pre nás dámy na rok 2021 pripravili šikovníci z I can Academy.

 Ahojte, 

prajem vám krásny deň. Ja sa vám dnes hlásim zase so super novinkou a to mojim obľúbeným motivačným diárom od najlepšie firmy I can Academy. 

 Ahojte milí moji,

ako sa máte v tomto lockdownovom čase? Keďže ako farmaceuta sa ma to až tak nedotýka, pretože my pracujeme stále v prvej línii, mám voľného času dosť málo. Dnes mám však voľno, a preto som sa rozhodla, že vám napíšem o mojom najobľúbenejšom mieste doma. V tomto pochmúrnom čase mám dosť často pocity bezmocnosti a bezcennosti. Zažívam akési návaly smútku a slabosti. Od základov sa mi zmenili alebo teda zničili plány čo som na celý tento rok mala. Jediné čo ma nesklamalo bolo moje útočisko. Doma. Doma na východe, nie v Bratislave kde momentálne pôsobím.

Mám ja doma jeden strom. A na tom strome visí kreslo. No nie je to len také obyčajné kreslo. Je to začarované kreslo. Na ňom nemyslím na svet. Nemyslím na nič. Na zlo, koronu, nenávisť, ktorá sa začala šíriť rýchlejšie ako vírus a napáda všetkých bez rozdielu na vek, pohlavie či rasu. Napáda rodiny, susedov, kamarátov, ničí vzťahy. Ale nie o tom je tento článok. Je o tom mojom miestečku, na ktoré keď prídem či už s knihou v ruke, alebo háčkovkou a vlnou, či len tak bez všetkého s jabĺčkom v jednej ruke a repráčikom s hubou v druhej ruke, zabudnem na všetko. Stačí si sadnúť, zavrieť oči a premýšľať. Niekedy naozaj o veciach, ktoré sú také nereálne, že sa pristihnem ako si po hodine plánujem svadbu s krásnym neznámym na opustenom ostrove, na sebe mám nádherné šaty s vlečkou ťahajúcou sa po pobreží až do mora kde sa mení na krásu penu na hladine. V pozadí vyskakujú delfíny, vo vode plávajú korytnačky a ja som na brehu s niekým kto ma miluje takú aká som. Áno, znie to divne, ale tieto moje predstavy sú naozaj častokrát divokejšie ako sny, ktoré sa mi v noci snívajú. A ani k tomu veľa nepotrebujem. 

Ahojte moji milí,  

po trošku dlhšej odmlke sa hlásim s novým príspevkom. Skôr to nešlo kvôli mojim štátniciam a potom kvôli mojej prvej práci a dospeláckym povinnostiam. Počnúc týmto postom sa to ale budem snažiť napraviť.